Srdečně Vás zveme na výstavu do Východoslovenské Galerie v Košicích.
Michal Nagypál – Dočasná dohoda medzi realitou a ilúziou
kurátor: Miroslav Kleban
10. 10. 2025 – 11. 1. 2026
Dočasná dohoda medzi realitou a ilúziou
(převzato z výstavního textu Miroslava Klebana)
Tvorba Michala Nagypála (*1992), súčasného slovenského maliara, sa pohybuje na tenkej hranici medzi realitou a fikciou, medzi konkrétnym pozorovaním sveta a imaginatívnou transformáciou, ktorá mu dáva nový význam. Autorovo programové gesto možno najlepšie vystihnúť frázou „Dočasná dohoda medzi realitou a ilúziou“.
Nagypál je verný tradičnému maliarskemu médiu – oleju na plátne, ktoré kombinuje s jemnou modeláciou tvarov. Materiálové uchopenie maľby sa v jeho prípade spája s dôrazom na detail: či už ide o jemné prechodové tóny vo vyobrazení oblohy, alebo o textúru zvieracej srsti či štruktúry rastlinného povrchu. Po technologickej stránke, resp. príprave pred-obrazu, Nagypál pracuje s digitálnymi nástrojmi, ktoré mu umožňujú vytvárať zrkadlové kompozície obrazov, deformovať ich a posúvať do polohy vizuálnych paradoxov. „Photoshopovský“ princíp manipulácie s obrazom je v Nagypálovom prípade istý spôsob skicovania, vytvárania predlohy pre výslednú kompozíciu. Kombinácia analógového a digitálneho, je dá sa povedať, jadrom tvorivej metódy. Maľba nie je izolovaným médiom, ale je súčasťou širšieho vizuálneho laboratória, z ktorého vzišli aj sochárske objekty, či komornejšie grafické listy.
Nagypálova ikonografia sa koncentruje okolo tém prírody, jej krásy a zároveň krehkosti. Príroda tu nie je idylická; nesie v sebe latentnú hrozbu – búrky, záplavy, zosuvy pôdy a iné apokalyptické scenáre. Nagypál reflektuje širší medzinárodný kontext, kde sa téma ekológie, klimatickej krízy a posthumanistického vnímania prírody dostáva čoraz viac do popredia. Takýmto príkladom je aj veľkoformátová séria desiatich obrazov s názvom Hon, vytvorená v rokoch 2024 – 2025, ilustruje napríklad autorov záujem o témy životného prostredia z opačného, akoby empirického pohľadu, a to vo fenoméne poľovníctva. Hlavnou témou tejto série je práve inklinácia k teórii ulovenia duše zvieraťa, pričom autor vo svojich obrazoch otvára ďalšie významové roviny – biologické, spirituálne, etické, či náboženské.
Zásadnou zložkou Nagypálovej tvorby je inklinácia k snahe reinterpretovať známe obrazy z dejín umenia. V sérii Rázcestia sú digitálne deformácie renesančných obrazov dôkazom jeho vedomej práce s vizuálnou pamäťou. Starí majstri zaalpskej renesancie, či predstavitelia holandského a flámskeho maliarstva 15. – 16. storočia sú pre Nagypála materiálom, ktorý transformuje zrkadlením a symetrizáciou pôvodných obrazov. Vznikajú tak nové celky, ktoré evokujú známe Rorschachove testy. Tým sa otvára priestor pre psychologickú hru – každý divák vidí v týchto štruktúrach niečo iné, projektuje do nich vlastné podvedomie.
